Je možné riešiť problém s úverom prostredníctvom mediácie?

Nedávno nám do poradne prišla otázka, či je možné riešiť problém s platením úveru finančnej inštitúcií, prostredníctvom mediátora.Vďaka zákonu 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je takýto postup možný a dokonca pre efektívnosť vyriešenia problému klienta žiaduci.

Mnohokrát sa stáva, že klient v dôsledku neočakávaných udalostí (straty zamestnania, choroby, úrazu ai.) sa nedobrovoľne dostáva do začarovaného kruhu, kedy nie je schopný splácať úver, no chcel by sa dohodnúť s finančnou inštitúciou napr. na odklade splátok. Finančná inštitúcia ale nevyhovie, nakoľko žiadosť o odklad splátok je potrebné podať mesiac vopred. Vedel klient pred mesiacom, že sa mu prihodí situácia, ktorá ho dostane do aktuálnej finančnej situácie? Je logické, že niečo takéto si nenaplánujete. Keďže klient splátku nevie momentálne zaplatiť, finančná inštitúcia ju prostredníctvom externých partnerov (inkasných spoloční alebo advokátskych kancelárií) začne vymáhať. To má za následok, že klient je zavalený listami a telefonátmi a riadne nevie komu, prečo a kedy má platiť. Aj by sa chcel dohodnúť, ale zo strany veriteľa sa mu nedostáva pochopenia. Nezamýšľajme sa nad tým, či to je úmysel finančnej inštitúcie alebo neodbornosť pracovníkov, každopádne tento stav je nevýhodný ako pre dlžníka, tak pre veriteľa. Dlžník prežíva stres, veriteľ je stále vo finančnej strate.

Sú prípady, kedy finančná inštitúcia pristúpi na dohodu, ale bez účasti mediátora, nakoľko väčšina ľudí v dôsledku nízkej finančnej gramotnosti nerozumie presne, čo im pracovníci finančných inštitúcií hovoria a dávajú podpisovať, aké nové podmienky im ponúkajú atď. Mediátor, práve pre nestrannosť a diskrétnosť vyplývajúcej z jeho profesie, môže klientom ktorí sa v takejto situácií ocitli pomôcť urovnať problém s finančnou inštitúciou a dokonca zabrániť vzniku ďalšieho, ktorý by mohol nastať, ak by bol dlžník dotlačený finančnou inštitúciou k podpisu nevyvážených podmienok.

Je aj v záujme finančných inštitúcií, aby bol problém s nedobrovoľným neplatením úveru zo strany dlžníka čím skôr vyriešený. Okamžité obracanie sa na súd spôsobuje len predlžovanie agónie vo vzťahu dlžník-veriteľ a výsledkom aj tak je, že veriteľ síce získa papier, že mu dlžník ma vyplatiť dlžnú sumu, ale dlžník nemá z čoho. Takýto proces je zdĺhavý a finančne nákladný. Dobrovoľná dohoda na základe chápavej komunikácie oboch strán pod dozorom mediátora je ďaleko efektívnejšia a prináša výsledky v podobe splácania úveru a uzdravenia vzťahu dlžník – veriteľ.