Takmer každá mediácia sa deje medzi stranami, ktoré posudzujú rovnaké skutočnosti vo veľmi odlišnom svetle. Zaujímavým javom je, že v nadmernej väčšine prípadov idú sporiace strany ešte ďalej: sú presvedčené, že druhá strana nejedná s dobrým úmyslom, skôr vedome klame alebo sa snaží o akúsi nehanebnú intrigu. Napríklad je úplne bežné pri biznis-mediácií, ktorá sa častokrát vedie ako oddelená, že Vám každá strana, nezávisle na sebe tvrdí, že tá druhá vedome klame.
Prečo je tento jav taký častý? Myslím si, že je to čiastočne spôsobené skutočnosťou, že ak je spor sprevádzaný silnými emóciami, zúčastnené strany jednoducho nemôžu uveriť, že niekto môže v dobrej viere zastávať opačnú pozíciu. Ďalším faktorom môže byť to, že strany sa nevedome snažia potlačiť pochybnosti o svojom vlastnom postavení v spore presvedčením, že druhá strana sa nielen mýli, ale koná aj so zlým úmyslom.
Nech už je dôvod akýkoľvek, názor, že protivník nekoná s dobrým úmyslom, môže byť vážnou prekážkou pri urovnaní sporu. Je totiž oveľa ťažšie urobiť ústupky a dosiahnuť kompromis s presvedčením, že niekto koná so zlým úmyslom. Takto uvažujúci človek by totiž dal priestor nielen protikladnému názoru, ale aj niekomu, kto koná nemorálne. Tiež je ťažšie zbaviť sa pocitu hnevu, urážky a iných emócií, ak si človek myslí, že druhá strana úmyselne koná nečestne.
Ako to teda vyriešiť? Zaručené riešenie neexistu, ale navrhujem dva protichodné prístupy, z ktorých každý môže byť účinný v závislosti od situácie:
- Poukázať na extrémnosť presvedčenia sporiacej sa strany.Zhrnúť názor strany takto: „Takže si myslíte, že všetko, čo druhá strana tvrdí, je úplná lož a že skutočne ide o úmyselne zlý zámer vo veci…..(pomenujete predmet sporu).“ Niekedy takto prísne vyjadrenie môže konkrétnu stranu nabádať k uznaniu aspoň dobrého úmyslu pri riešení sporu zo strany druhého účastníka.
- Poukážte na to, prečo je riešenie oveľa prínosnejšie:Zhrnul som názor účastníka na zlú vôľu druhej sporiacej sa strany a povedal som: „Je druhá strana osobou, proti ktorej chcete naďalej bojovať pred súdom?“ Niekedy pomáha uvedomiť si, za akú „hroznú“ považuje jedna strana tú druhú, môže spôsobiť, že si strana tiež uvedomí, že je potrebné problém vyriešiť tu a teraz a neriskovať boj proti druhej strane na súde.
Aj keď, ako som už uviedol vyššie, neexistuje žiaden zaručený návod, nemyslím si, že je vhodné snažiť sa takémuto javu vyhnúť alebo ho zľahčovať. Ak ľudia veria, že druhá osoba koná zlomyseľne, je potrebné toto presvedčenie počúvať a overiť si skutočnosť, aby sporiace sa strany mohli v plnej dôvere hľadať riešenie na ich spoločný problém.