Kde sú dvaja s rovnakým názorom, jeden je zbytočný
Väčšina ľudí sa snaží sporom a názorovým odlišnostiam vyhnúť. Je to prirodzene pohodlnejšie a neruší to zdanlivo pokojnú atmosféru medzi ľuďmi. Čo si však možno neuvedomujeme, je skutočnosť, že vypočutím si a následným pochopením postoja človeka, ktorý s nami nesúhlasí získavame novú informáciu a nový podnet na premýšľanie v rovine, ktorú sme doteraz nepoznali. S takouto informáciou môžeme potom ďalej pracovať a prísť k novým záverom. Pri práci mediátora to vidíme v dennodennej interakcii s klientmi. Každá strana sporu vychádza zo svojej vlastnej situácie, ktorú tá druhá strana nevidí. Dochádza teda k nedorozumeniam. Ako zabrániť tomu, aby takéto nedorozumenie neprerástlo v hádku a celkový spôsob komunikácie, ktorý my mediátori využívame a ktorý môžu laici využiť v každodennom živote Vám v jednoduchosti píšem v tomto článku.
1.) Buďte radi ak s vami niekto nesúhlasí. Pamätajte, že kde sú dvaja s rovnakým názorom, jeden je zbytočný. Pokiaľ vám uniklo niečo, na čo ste ani nepomysleli, buďte vďačný, že vás na to niekto upozornil. Možnože práve tento nesúhlas vás uchránil pred tým, že sa v budúcnosti dopustíte naozaj veľkej chyby.
2.) Nedajte na svoj prvý inštinktívny dojem. Našou prvou prirodzenou reakciou na nesúhlas býva obrana. Ale buďte opatrní. Ovládnite sa a nenechajte sa strhnúť. Prvá reakcia môže byť tou najhoršou.
3.) Ovládajte svoj temperament. Pamätajte, že veľkosť osobnosti sa posudzuje podľa toho, ako dokáže dotyčný ovládnuť svoj hnev.
4.) Vypočujte druhú stranu. Dajte svojmu oponentovi príležitosť, aby vyslovil svoje názory. Neodporujte, nebráňte sa, nediskutujte, pretože tým len prehlbujete vzájomné bariéry. Snažte sa skôr postaviť most porozumenia a nezvyšujte bariéry nepochopenia.
5.) Vyhľadávajte styčné body súhlasu. Keď ste vypočuli svojho oponenta, zastavte sa najskôr u bodov, v ktorým sa zhodujete.
6.) Buďte čestní. Nájdite miesta, kde môžete pripustiť vlastný omyl a priznať ho. Ospravedlňte sa za svoje chyby. Tým odzbrojíte svojho oponenta a zároveň dosiahnete, že skôr opustí svoj obranný postoj.
7.) Sľúbte, že budete premýšľať nad oponentovými postojmi a budete ich dôkladne študovať. Nielen to – skutočne to urobte. Na jeho názoroch môže byť totiž veľa pravdivého. Je potom omnoho ľahšie pristúpiť na jeho názory, než keď zničohonič zmeníte postoj vy, čím sa dostanete do situácie, keď vám oponent môže povedať: „Hovoril som vám to stále, ale vy ste tomu nechceli rozumieť.“
8.) Úprimne svojmu oponentovi poďakujte za jeho pozornosť. Ktokoľvek trávi čas sporom s vami, zaujíma sa vlastne o rovnaký problém ako vy. Považujte ho teda za človeka, ktorý vám chce pomôcť, a z oponenta sa môže stať priateľ.
9.) Odložte riešenie, pokiaľ nezískajú obe strany dostatok času na premyslenie problému. Navrhnite nové stretnutie, ktoré by sa uskutočnilo, keď už budú k dispozícií všetky fakty. Keď už sa budete pripravovať na toto nové stretnutie, odpovedzte si na tieto neľahké otázky: Môže mať môj oponent pravdu, čo i len v niečom? Nenašla by sa pravda či podstata problému v jeho postojoch a argumentoch? Pomôže moja reakcia k tomu, aby sme sa dopátrali pravdy, alebo si chcem len uľaviť? Zblížime sa na základe mojej reakcie, alebo sa nedorozumenie len prehĺbi? Zlepší sa mienka ľudí o mne na základe mojej reakcie? Získam tým, alebo stratím? Akú cenu zaplatím za to, že som vyhral? Ak budem mlčať, zmizne nesúhlas sám od seba? Môžem z tejto ťažkej situácie vyťažiť niečo užitočného?
Týchto stručných, no významných deväť zásad, nad ktorými sa mediátori pri svojej pomoci v sporových prípadoch zamýšľajú, je ľahko aplikovateľných v každodenných názorových výmenách bežného života. Vyplýva z nich jednoduché pravidlo názorovej konfrontácie, ktorým je, že spor vyhrá ten, kto sa neháda.